Peter Rónai

Intermedialita, intertextualita a kontextuálny diskurz umenia stoja v záhlaví tvorby významného slovenského a stredoeurópskeho „postcontemporary“ (László Beke) umelca Petra Rónaia (*1953). Experimentátor, postkonceptuálny a multimediálny umelec bez „výraznejších mediálnych ohraničení“ patrí k najkomplexnejším autorom súčasného slovenského umenia. Jeho tvorba sa autenticky rozvíja od polovice 70. rokov minulého storočia na pozadí cenzurovanej socialistickej éry „normalizácie“ v maďarsko-slovenskom kontexte neoficiálneho umenia, ktorý prekračoval sondážami do neomoderného a súčasného svetového umenia. Jeho počiatočné experimenty sa orientovali na prelínanie fotografie s akciou a analýzou média fotografie ako obrazu. Fotomontážovou metódou realizoval aj prvotné série „kinematografických“ grafík. Smeroval pritom k analytickému a intermediálnemu typu zobrazenia. Od roku 1973 vytváral z pozície fotomontáže prvotné grafiky (Protirečenie, Návrat, Dvojité videnie, 1 + 1 = 3, M-O-R-E a ďalšie, 1977 – 1978).

Svoje postavantgardné polohy tvorby rozvinul v nadväznosti na odkaz línie Marcela Duchampa, konceptualizmu a čiastočne pop artu s programovým podtitulom: neodada, postdada (dadaizmus po konceptualizme) a antiumenie. Novembrový politický prevrat a pád komunistickej ideológie v bývalom Československu ho zastihol v najlepšom období. Ukázalo sa, že už v 70. a 80. rokoch pracoval na dielach, ktoré korešpondovali s fenoménmi avantgardného a postmoderného neklasického umenia. U Rónaia to bolo programové negovanie a prekračovanie princípov tradičných foriem maľby, fotografie, grafiky v prospech kontextuálneho umenia. Základnou ideou a tematickým rámcom sa mu stalo umenie – jeho postestetické štádium (Joseph Kossuth), ktoré rozširuje mentálny vplyv a neohraničenú vizuálnu hru umenia. Svoje umenie Rónai koncipuje a produkuje v troch základných autorských rovinách, ktoré konzekventne prelína. Jednak programovo reaguje na stav a aktuálny diskurz umenia, jednak sa vyjadruje k stavu spoločnosti - úrovni a dosahu jej umenia, a paralelne reflektuje seba (svoju situáciu a pozíciu v umení). Je to dôležitý sebareferenčný rozmer jeho tvorby, podporený vlastnou portrétnou fotografiou. Objavuje sa už v raných prácach autora (koláž a event Call Boy, 1973).

Koncom 70. rokov ukončil štúdium maľby v Budapešti (1976) a paralelné štúdium teórie fotografie (1977). Obe tieto línie prvotného umeleckého záujmu spojil v ranej tvorbe cyklom malieb Antimalevič (1975) a konceptuálnymi fotoakciami (Malevičova ulica v Bratislave, 1985). Pracoval tiež na ojedinelých fotogramoch (Rónaiogram, 1985) a cykle montážových ofsetov, ktoré nesú pop artový, filmový (fotorealistický) výraz. Ich výrazovosť posunul aj do proto „videoinštalácií“ (od roku 1985). Od roku 1983 začal pracovať so svojim fotografickým - komunálnym a privátnym portrétom. Jedným z prvých je autorova fotografia z detstva, použitá vo fluxusovej koláži Call Boy (1973, 1983). Identický názov nesie aj jeho autoperformancia z roku 1973 (Rónai volá z telefónnej búdky v Budapešti). Priame odkazy na umenie a identitu autora pokračujú v 80. rokoch. Serigrafia na plátne Cenzorovaný Malevič (1987) odkazuje na Maleviča a Duchampa a súčasne na autorov raný maliarsky cyklus Antimalevič (od roku 1975). Autoidentifikačným obrazom Rónaia je xerox koláže Moscow DA DA (1985). Na svojom fotoportréte má oči prelepené štvorcovými výstrižkami (raster) slabík DA DA zo sovietskeho dobového denníka Pravda. Intertext tejto práce stroho ukazuje na „ostblokový“ kontext „pritakávajúcej“ situácie kultúry a súčasne indikuje odkaz dadaizmu. Na báze identickej fotografie potom rozvinul Rónai škálu ďalších manipulácii v technike koláže (fotomontáže), dekoláže, grafiky a digitálnej animácie.

Oblasť postdadaistickej, konceptuálne a analyticky ponímanej tvorby rozvinul v 90. rokoch a pracuje s ňou dodnes cez médium fotografie, videa a ich digitálnej postprodukcie. V roku 1989 „na sklonku totalitnej doby“ mal Rónai svoju druhú autorskú výstavu Objekt/Subjekt (1989) v Bratislave, kde prezentoval analytické inštalácie, tematizujúc povahu obrazu – medzi maľbou, fotoobrazom a statickým ready made „videom“. Súčasťou inštalácie Predvečer suprematizmu (1988) bol televízor s aktuálnym vysielaním, na ktorý namaľoval čierny štvorec. V priebehu trvania výstavu deinštaloval do podoby „skladu“. V postkonceptuálnych stratégiách a formách inštalácie, grafiky a fotografie pokračuje Rónai aj po roku 1989. Ich základom sa stala ironická reflexia umenia a seba ako autora v čase, v ktorom skepticky a ironicky kódoval podivný postmoderný stav umenia, z čoho odvodil metódu svojej tvorby pod skratkou O. F. U (Opačne fungujúce umenie). Prvýkrát ho aplikoval v antiperformancii – ako čítanie teoretického príhovoru „odzadu“ v roku 1988.

V rokoch 1990 – 1993 tvoril Rónai v spolupráci s konceptualistom Júliusom Kollerom (1939 – 2007) v skupine Nová vážnosť. Venovali sa najmä akčnému umeniu a tvorbe ad hoc a in situ inštalácií. Ich performancie sa niesli v duchu polemických otázok o povahe a postavení umenia v postmodernej situácii - vo východnej Európe. V dobových rámcoch bývalého postkomunistického Československa (do roku 1993) to nieslo aj veľkú dávku irónie, v odkaze na špecifickú sociálnu situáciu medzi komunizmom a konzumizmom. Kým Koller používal ako „identikit“ svoj otáznik, Rónai diagonálny škrtanec - znak permanentnej negácie ako znak antiumenia (Sorry, no art today, 1992). Škrtanec sa pritom objavuje už v jeho fotoakciách ako Post Graffiti (1988) či v performanciách Autoidentifikácie (1989). Koller používal skratku a signatúru U.F.O (od roku 1970), Rónai skratku O.F.U (od roku 1988) v zmysle „opačne fungujúce umenie“. Spoločným znakom a šifrou dvojice bola spravidla vlnovka. Každý z autorov ju používal vo vlastnej interpretácii a význame na báze dialógu mnohých spoločných akcií. Vtedy vzniká aj Rónaiov inovovaný identifikačný kód a portrét, ktorý označuje skratkou New²Ave.

V 90. rokoch autor vytvoril desiatky videoobjektov a videoinštalácií, ktoré sa objavili na významných výstavných projektoch doma a v zahraničí. Od roku 1991 sa Rónai výrazne podieľal na etablovaní slovenského videoumenia. Jeho prvotné experimenty s kamerou a televízorom siahajú do roku 1985, kedy pracoval na báze pretáčaných dokumentov náhodne snímaných ľudí v dave, ale aj statických proto(video)inštalácií s manipulovanou televíznou obrazovkou ako Antivideo, Obrazobrazovka (1985), Hľadač obrazu (1987), TV Tautológia 1x1x1=3 (1989 - 1990). Aj rozsiahla videotvorba Petra Rónaia rozvíja konceptuálne, analytické a experimentálne možnosti média.

Jednou z určujúcich a permanentne reflektovaných tém Rónaia je jeho vlastná pozícia umelca (sebakontextualizácia), ako aj stav umenia, čo hybridne s prímesou ironickej dištancie vyjadruje na základe sebazobrazenia. Stratégiou sebamystifikácie reaguje na „pochybný“ postmoderný stav umenia. Robí to vo vzťahu k fundamentálnym príspevkom moderných smerov – najskôr suprematizmu, dadaizmu a postkonceptuálneho umenia. Operuje pritom vlastnými metódami, ktoré sám označuje: ako dadamemorial, post-duchamp, secondhand art, art strike, no art today, autoreverz a selfmutácia. V roku 1992 prezentoval v Bratislave videoinštaláciu Camera obscurna s fotografickými miskami, ktoré obsahovali 12 morfovaných portrétov autora, generovaných z videoanimácie Selfmutation (1991). Na statíve bola zapnutá kamera. Videoinštalácia Koniec sveta (1992) na výstave site specific inštalácií Barbakan ´92 v Banskej Bystrici bola hlučná vďaka bezpečnostnému zariadeniu. Divák ho musel nevedomky spúšťať, keď sa priblížil v dielu. Okrem televízora so statickým čierno-bielym videom, obsahovala aj „balík“ dekomponovaných xerokópií portrétov autora (z cyklu Moscow Da Da, 1985). Tam, kde boli pôvodne vložené „klapky“ na očiach autora so slabikami DA DA, ponechal prázdne výrezy. Toto deklaračné gesto nazval „dekoláž“. V roku 1992 vznikla videoinštalácia T.R.A.N.Z.I.T, kde Rónai skombinoval vlastné obalené obrazy, ktoré predtým nasnímal na statické video.

Významnú oblasť tvoria aj inštalácie autora ako Message Salon - Art Strike (1992), „defenestrovaná“ v roku 1993 z okna galérie na výročnej výstave Sorosovho centra v Bratislave Labyrinty v Trnave. V roku 1993 vytvoril Rónai rozsiahlu „retrospektívne“ komprimovanú výstavu Alter Ego v Bratislave (SVÚ). Hlavnou, divácky dostupnou časťou výstavy bola inštalácia Koridor – akási slepá ulička, uzavretá videom Post Duchamp. Zvyšok rozsiahlej „muzeálne“ koncipovanej expozície bolo možné vnímať len cez úzke priezory koridoru. Absurdne pôsobí autorova videoinštalácia Slovenská virtuálna realita (1993), ktorej obsahom je paradoxný nosič média – Head Cleaning kazeta. V priestore jej statický videoobraz obklopujú prísne zoradené fyzické kazety. Autoreflexívnymi sú videoinštalácie Deo Veco (1993), videoobjekt Cogito Ergo Kunst (1994), Neodiogenetika (1995), Slovenská virtuálna realita, Hlava XXII. (1996), Auto-reverse (1995 – 2005), Elastická realita, Fragment - Benátsky projekt (1997) a ďalšie. Pozíciu súčasného umenia na Slovensku ironicky reflektuje inštalácia Second Hand Art (1992) či videoinštalácie New Slovak Dream, Slovak Virtual reality (1994) a Slovenská virtuálna realita (1997). Na báze cyklu Auto-reverse (1996) vznikla rovnomenná videoprojekcia. V slučke pretáča 44 nájdených fotoportrétov autora od detstva po aktuálnu podobu. V roku 1997 ju autor aplikoval do objektov na výstave After Alter Ego v Trnave (Galéria Jána Koniarka – Synagóga). Na báze čierno-bieleho cyklu Meta-morfózy (1996 – 2006) v roku 2007 pre Galériu Jána Koniarka realizoval výstavu Mixed Memory, kde dominujú rozmerné morfované fotoportréty autora (podľa Moscow DA DA z roku 1985). V každom obraze sú vo výrezoch uplatnené videá, ktoré reprezentujú ľudskú myseľ.

Osobitú oblasť „ako transmediálny nástroj“ v tvorbe Rónaia predstavuje grafika, realizovaná cez médium fotografie, koláže a reprodukcie, neskôr v počítačových programoch na báze postfotografie a morfingu a ako ready made. Prvá autorova výstava Cesta (O) v Bratislave v roku 1979 ukázala jeho rané fotomontážové grafiky. V roku 1985 vznikol na báze xeroxu list Moscow DA DA, ktorý potom prešiel tranzíciou do mnohých mutácií, animácii a videí (Camera obcurna, 1992). Najskôr vznikla jeho rastrová zväčšenina, ktorú skenoval a preniesol do dátovej digitalizovanej podoby „podľa numerológie“ Hlavy XX. Podľa slov autora: „...tieto hlavy prežili rozličné technologické procesy. Sú klonovanými zrodencami jedného predka, potvrdzujú francúzske porekadlo: ...o čo viac sa mení, o to viac zostáva takým istým.“ Predtým, v roku 1988 vytvoril sériu koláží Marylin – Hlava XX., kde parafrázuje raný kultový diptych Andy Warhola Marylin Monroe (1962). Cestou fotomontáže vznikol emblematický ofset Cogito ergo kunst (1990) s novým atribútom autora – malým TV monitorom. Do novej znakovej podoby a čítania posúva grafické dielo Cenzorovaný Malevič (Malevičova nová vlna, 1989). Pôvodná serigrafia na plátne (obrazoobjekt) s rastrom čiernych štvorčekov (cenzúra Malevičovho manifestu) je prekrytá mriežkou v podobe vlnitej štruktúry čiar. Rónaiova tvorba v oblasti grafiky sa rozvinula v priebehu 90. rokov v počítačových a reprografických montážových postupoch, v polohe post ready made, hoci sa naplno venoval videu a akčnej tvorbe.

V roku 1991 vytvoril Rónai z grafických listov inštaláciu na výstave Sen o múzeu. V tom čase vznikla aj manipulovaná reprodukcia diela Georga Segala Cinema (1963), kde Rónai vymazal pôvodný neónový text a vložil „svoj“ text MUTT R. Šifroval tak Duchampa, ktorého Fontána (1917) je takto signovaná (séria Hommage á hommage - MUTT R (1990 – 1991). Ide o deklaračné dielo, ktorým sa autor hlási ku koncepcii postduchampovskej línie neodada tvorby, a ktorú označuje ako R_mutáciu umenia. Digitálnou postprodukciou vlastnej staršej komunálnej fotografie vytvoril sériu autoportrétov Selfmutation – Auto(R)premeny (1991). V rámci digitálnej grafiky vznikol aj čierno-biely cyklus Alter ego (1992) a Metamorfózy (1993) a ich nové a nové klony. Grafický objekt Postinštalácia (1993) predstavuje prenosný „šanón“ s voľnými listami tlačí na transparentnej fólii. Ide o chladnú interpretáciu diela Marcela Duchampa Nevesta vyzliekaná svojimi ženíchmi. Veľké sklo (1915 – 1923). Rónai dekomponoval schematickú deskripciu diela. Sklo nahradil transparentnou fóliou a kancelárskym „šanónom“. Adjustáž evokuje formu neodada „kufríka“ – Duchampových prenosných galérií. Poukazuje na potrebu premeny v našom umení, podľa Rónaia stagnujúcom v mainstreamovo „vlažnom“ kultúrnom prostredí. Dielo je programovou deklaráciou autorovej tvorby - (post)neodadaizmu, kritikou avantgardy na európskej scéne, kde sériová výroba a hodnota komodít čiastočne nahradili ideu umenia. Odkazuje na fluxusový charakter umenia, no adjustážou naberá chladnú formu administratívnej zložky. Umiestnením na podlahu galérie – mimo hlavný výstavný priestor, bola deklarácia autora dopovedaná.

Svoj portrét integruje v novej situácií vo videoinštalácii Cogito ergo kunst (1994). Základom je digitálne tlačený obraz – fotoportrét autora. Na čele je výrez, cez ktorý divák vidí pohyblivý obraz zvrásneného čela. Vlnovky ako myšlienky. Myslenie ako základ konceptuálneho umenia a tiež prechod Rónaia do videoumenia. V roku 1997 vznikol cyklus digitálnych grafík After Ego, kde už digitálne prelína svoj fotografický portrét s portrétmi iných ľudí tak, aby boli totálne nečitateľné. Sú to groteskné úškrny a pózy politikov, teoretikov umenia a umelcov (art world), prelínajúce sa s tvárou autora. V rokoch 2002 – 2008 vznikol cyklus Head Line still Picture morph (Elastic Reality). Rónai sa naďalej venuje digitálnej tvorbe, ktorú posúva celým radom remixov „maliarskych“ štýlov a rukopisov do roviny analýzy média maľby. Radikálnu ready made podobu majú grafické koláže a tlače z cyklu Dejiny slovenského výtvarného umenia (1997 – 2002) a rezumujúca digitálna montáž Opačne fungujúce umenie (2016). Fotografia a jej grafická postprodukcia, ako aj spochybnenie tradičných limitov média, ho priviedli k autocitáciám, kedy vlastné diela a ich nové kontextuálne štruktúrovanie označuje ako ready made.

Vzťah Rónaia k publiku a divákovi je rovnako špecifický – naviguje ho v uprednostnení mentálnej roviny diela a iného (deauratizovaného) pohľadu na umenie. Už v dekomponovanej postinštalácii Objekt/Subjekt (1989) naznačil, že si návštevníci môžu výstavu nanovo zostaviť. V roku 1998 obrátil pozíciu seba ako autora a diváka, ktorého sám snímal pomocou kamerových okuliarov. Divák sa stáva súčasťou „autoportrétneho“ diela. Na výstave 1 + 1 = 3 (s Ilonou Németh) v Ludwig Múzeu v Budapešti (1999) namontoval security kameru na jeden zo svojich objektov a snímal divákov na princípe „opačne fungujúceho umenia“, kedy dielo (objekt) pozoruje svojich divákov (Security Camera).

V posledných rokoch realizoval Rónai viacero výstav na báze retrospektívnej rekonštrukcie a dekonštrukcie doterajšieho korpusu svojej tvorby. Mali povahu rozsiahlych muzeálnych expozícií, akú predznačila už výstava Alter Ego (1993). Najväčšou bola monumentálna inštalácia – výstava Len pre plavcov (2014) v Kunsthalle v Košiciach, kde v bývalom bazéne vytvoril inštaláciu – čitáreň a témou autoanalýzy seba ako autora. Komornejšia totálna expozícia KunstvHalle (2014) vznikla v Roman Fecik Gallery v Bratislave (2014) a v tom istom roku aj najrozsiahlejšia výstava Retro naj... v Synagóge v Trnave. Ich voľným pokračovaním bola výstava Post Ping Pong (2015) vo Východoslovenskej galérií v Košiciach, kde Rónai výstavu v jej priebehu deinštaloval. Obrazové celky dal na podlahu a na stenách galérie ich nahradil fotografiami expozície. Nové diela autora s intenciou ironickej a skeptickej dekonštrukcie maľby, objektu a text artu predstavuje séria pestrých „profánnych“ rohožiek (2016 – 2019), prezentovaných v roku 2019 na výstave Opačne fungujúce umenie (Galéria G19, Bratislava). Séria medzi objektom, maľbou, grafikou a text artom reflektuje aktuálny status umenia vo vzťahu k postglobálnej a multikultúrnej Európe. Meaning maker Rónai diskurzívne pokračuje v nastoľovaní otázok o povahe a zmysle umenia dnes.

Alena Vrbanová, Júl 2019

Peter Rónai - Another Interactive Dada Security

Peter Rónai - Sorry...hommage á Tóth Gábor

Peter Rónai - Dejiny slovenského výtvarného umenia

Július Koller, Peter Rónai - Exposition - Exhibition

Individuálne výstavy (výber):

2019

Náletová dřevina. Baťův Institut, Zlín (CZ)

2018

Anti koncepcia. Galéria Umelka, Bratislava (SK)
No art today. Open gallery, Bratislava (SK)
Mal i Art. MGRS, Rimavská Sobota (SK)
Opačne Fungujúce Umenie. Galéria 19, Bratislava (SK)

2017

Elastická realita. Galéria P. M. Bohúňa, Liptovský Mikuláš (SK)
Tekutá realita. Galéria Z, Bratislava (SK)

2016

POST POSTPINGPONG. Galéria Umelka, Bratislava (SK)

2015

POST PING PONG. Východoslovenská galéria, Košice (SK)

2014

Len pre plavcov... Kunsthalle/Hala umenia, Košice (SK)
KUNSTvHALE. Roman Fecik Gallery, Bratislava (SK)
Retro naj... Galéria Jána Koniarka v Trnave. Synagóga, Centrum súčasného umenia, Trnava (SK)

2013

Pertu X. (s Hoppom Halász Károlyom). Galéria Ernesta Zmetáka, Nové Zámky (SK)

2012

Sociálna sonda 3. (s J. Filom a V. Rónaiovou). Dom umenia, Bratislava (SK)

2011

Multiplace. Slovenský kultúrny inštitút, Budapešť (HU)

2010

Master and disciple (s Rolandom Farkasom). Magma, Saint George (RO)

2009

Real time. Galerie u dobrého pastýře, Brno (CZ)

2008

Infoman. Galerie města, Blansko (CZ)

2007

Mixed Memory. Galéria Jána Koniarka, Trnava (SK)

2005

Post post photo (s Milotou Havránkovou). Gallery 10. LTD, Washington (USA)

2004

Képtelenség / Nonsense. Limes Gallery, Komárno (SK)
autoReverse. Galéria Slovenskej sporiteľne, Bratislava (SK)

2003

Watch and go! Municipal gallery, Bratislava (SK)
Silhouette (s Václavom Stratilom). Galerie Art factory, Praha (CZ)
Hlavolam. Galéria Nova, Bratislava (SK)
Gallery by night (s Farkasom Rolandom). Studió galéria, Budapešť (HU)

2000

In medias res. Nitrianska galéria, Nitra (SK)
Post Photo. Galéria Priestor, pre súčasné umenie, Bratislava (SK)

1998

Post Kassák Post. Municipal gallery, Nové Zámky (SK)
My Document – A –. Cik Cak Centrum, Bratislava (SK)
1+1=3 Výstavní síň Sokolská 26, Ostrava (CZ)
1+1=3 (s J. Mikulčíkom). Letohrádek Mitrovských, Brno (CZ)
1999 1+1=3 (s I. Németh). Ludwig Múzeum, Budapešť (HU)
Neither head nor heel (s. J. Davidom a V. Stratilom). Technické múzeum, Praha (CZ)

1997

Videoantológia. Považská galéria umenia v Žiline, Žilina (SK)
Esperanto. Werkgalerie Kassel a X. Documenta Frame programa, Kassel (DE)
Possibility of Three with B. Ondreička a D. Lehocká. Galerie V. Špáty, Praha (CZ)
AFTER EGO. Synagóga, Trnava (SK)
Brnenský koncept. Dům umění, Brno (CZ)

1996

Camera slovaka (s M. Niczom a Roman Galovským). Múzeum moderného umenia rodiny Warholovcov, Medzilaborce (SK)
De – construkcion (s. R. Fajnor). Galerie Fiducia, Ostrava (CZ)
Re – constructon. Slovak national gallery, Dunajská streda (SK)
R e S e T (s R. Sikorom a D. Tóthom). Galerie u bílého jednorožce, Klatovy (CZ)

1995

In message is a message. Foto medium art, Wroclav (PL)
Aurea perdeo est via media. Galerie u Štreitu, Sovinec (CZ)
Visual Poetry 1975-1995. Galéria Baroko, Nové Zámky (SK)

1994

Nová realita. Múzeum moderného umenia rodiny Warholovcov , Medzilaborce (SK)
Slovak virtual reality. Maďarské kultúrne centrum, Bratislava (SK)
Empty TV. Fiducia Gallery, Ostrava, (CZ)

1993

A. B. C. Budapest Galéria, Lajos street, Budapešť (HU)
Postinštalácia. Galéria Palisády, Bratislava (SK)
Alter ego with Dudek Dürer. UBS, Bratislava (SK)
Notstand (s Júliusom Kollerom). Forum Stadpark, Graz (AUT)
Before and After. Nitrianska galéria, Nitra (SK)

1992

Príliv / Odliv (s Júliusom Kollerom). Slovenský rozhlas, Bratislava (SK)
T.R.A.N.Z.I.T. Galéria Kleibl, Bratislava (SK)
Hommage á hommage. Galéria mesta Bratislavy, Bratislava (SK)

1991

R. M. U. S. R. V. K. P. R. Galéria C. Majerníka, Bratislava (SK)
Blue Danube – with Július Koller. Club of young artists, Budapešť (HU)

1990

Nová vážnosť I. / New Seriousness. Kostol Klarisiek, Bratislava (SK)
Nová vážnosť II. / New Seriousness. Galéria SFVU, Bratislava (SK)

1989

Objekt / Subjekt. Galéria C. Majerníka, Bratislava (SK)

1988

In formácie. Československý rozhlas, Bratislava (SK)
Kontakt us (s. K. Pichlerom a I. Némethovou). Tölgyfa galéria, Budapešť (HU)

1987

Environment. Vlastný ateliér, Košice (SK)

1980

Objekt. E klub, Bratislava (SK)

1979

Cesta (O). V-Klub, Bratislava (SK)
1980 Objekt. E klub, Bratislava (SK)

Skupinové výstavy (výber):

2019

Signál, slovenské (post)konceptuálne umenie. Ludwig múzeum, Budapešť (HU)

2018

Meandre slovenskej asambláže. Galéria Z, Bratislava (SK)
GCM do GMB. Galéria mesta Bratislavy, Bratislava (SK)
Něco něčím, Daliborem Chatrným. Dúm pána z Kunštátu, Brno (CZ)
Transart 30. Galéria umenia Ernesta Zmetáka, Nové Zámky (SK)
OBJEKTívne. Kunsthalle Bratislava, Bratislava (SK)
Pořád spolu. Důl Michal, Ostrava (CZ)
Sonda 1, slovenské (post)konceptuálne umenie. Galerie hlavního města Prahy, Praha (CZ)

2017

Passages of neo avantgarde. Platán galéria, Budapešť (HU)
MAPS – save as... Ludwig museum, Budapešť (HU)
Medzi informáciou a pamäťou. Považská galéria umenia v Žiline, Stála výstava (SK)
Štafetová grafika. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici (SK)
Postcontemporary art. Telep galéria, Budapešť (HU)
No go no reply. K13 Kunsthalle Košice (SK)
United colours of Benetton. Terst (ITA)
Hry a sny. Múzeum v Bruntále (CZ)
Po moderne. Východoslovenská galéria, Košice (SK)

2016

Modern Art Slovakia. Landesgalerie Burgenland, Eizenstadt (AUT)
Tu som správne...akcia. Konferencia kresťanských umelcov Slov., Trnava (SK)
Výstava absolventov FU TUKE: „Zbyňo Košice.“ Východoslovenská galéria, Košice (SK)
XII. Trienale akvarelu. Novohradské múzeum a galéria, Lučenec (SK)
40 rokov GJK. Galéria Jána Koniarka, Trnava (SK)

2015

Here and now. Műcsarnok, Budapešť (HU)
New Port. DIG gallery, Košice (SK)
P. F. pre Kolomana Sokola 2015. Galéria P. M. Bochúňa, Liptovský Mikuláš (SK)
Post Contemporary Art. Chimera projekt, gallery, Budapešť (HU)
Papier Kole. Galéria umelcov Spiša, Spišská Nová Ves (SK)
Rekonštrukcie. Slovenská národná galéria, Bratislava (SK)
Helyek és képek – Kassa, performance. Műcsarnok, Budapešť (HU)
EASTERnerst. Magma, Saint George (RO)
Zo zbierok fotografie. Roman Fecik Gallery, Bratislava (SK)
Bratislavský konceptualizmus (kolokvium), Kunsthalle Bratislava, Bratislava (SK)

2014

P. F. pre Kolomana Sokola. galéria P. M. Bochúňa, Liptovský Mikuláš (SK)
Kontextuálne umenie, umenie v kontexte 1991-2011. Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava (SK)
Zostane to v rodine. Turčianska galéria v Martine (SK)
Paradox 90. Kunsthalle, Bratislava, Bratislava (SK)
Mesiac fotografie – Idea, akcia, fotografia. Roman Fecik Gallery, Bratislava (SK)
Pridajte ruku, akcia s Ľ. Stachom 1989, re:akcia. Pisztoryho palác Bratislava (SK)
Zo zbierky GCM. Galéria C. Majerníka, Centrum vizuálneho umenia, Bratislava (SK)

2013

International artists book. St. Stephen museum, Székesfehérvár (HU)
La nuit de l´Instant. Photo Art Centrum, Marseille (FR)
Ping Pong. Dom umenia, Bratislava (SK)
Hranice tela. Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava (SK)
Zostane to v rodine. Galéria mesta Bratislavy, Bratislava (SK)
Triko - Trienále súčasného obrazu. Kunsthalle/Hala umenia, Košice (SK)
Trienále umenia knihy. Turčianska galéria v Martine, Martin (SK)

2012

Zero years Zéro évek. MODEM Galéria, Debrecín (HU)
Talking at you (s T. Neumanom), P. R. Antiperformance. Tatranská galéria, Poprad (SK)
P. F. pre Kolomana Sokola. galéria P. M. Bochúňa, Liptovský Mikuláš (SK)
Ventilátor - Slovak summer in Gdansk. Galeria Miejska, Gdańska Galeria Miejska, Gdansk (PL)
PF. – ky. Zichyho palác, Bratislava (SK)
Delete - Umenie a vymazávanie. Slovenská národná galéria, Bratislava (SK)
J. Koller Archive, P.R.: Opačne Fungujúce Umenie. Transitdisplay, Praha (CZ)
Crazy curators biennale IIII. Galéria Space, Bratislava (SK)
FILM. Directed by Artists. Nitrianska galéria, Nitra (SK)
Oltáre súčasnosti – súčasné oltáre. Turčianska galéria, Martin (SK)

2011

Diorama, Videoarte Eslovaca. OI FUTURO, Rio de Janeiro, Brazília (BR)
Kind of change. Ludwig Museum, Budapešť (HU)
Stála expozícia. Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava (SK)
Sedmokrásky a klony. Slovenská národná galéria, Bratislava (SK)
Súčasná slovenská grafika 17. Štátna galéria v Banskej Bystrici, Banská Bystrica (SK)
Slovenská alternatívna grafika. Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava (SK)
Nulté roky. Dom umenia, Bratislava (SK)
Zlá spoločnosť / Bad society. Plusmínusnula galéria, Žilina (SK)

2010

P. F. pre Kolomana Sokola. Galéria P. M. Bochúňa, Liptovský Mikuláš (SK)
Blaze. Galerie Starý pivovar, Brno (CZ)
Nepokojné médium. Dom umenia, Bratislava (SK)
Stála expozícia - galéria portrétov. Galéria Jána Koniarka, Trnava (SK)
Projection – Vetítés – visual poetry. Union of artists, Budapešť (HU)
Očami ne-viditeľné. Dom umenia, Bratislava (SK)

2009

Osemdesiate, postmoderna v slovenskom výtvarnom umení. Slovenská národná galéria, Bratislava (SK)
Pecha Kucha night. Hotel Kyjev, Bratislava (SK)
No Pass. Olof Palme Ház, Budapešť (HU)
Tolerance in art. Danubiana, Bratislava (SK)
Pozrite si čo máme nové. Nitrianska galéria, Nitra (SK)
15 let FaVU. Galerie Brno, Brno (CZ)
Július Koller - medzinárodná vedecká konferencia. Slovenská národná galéria, Bratislava (SK)

2008

Mezinárodní trienále současného umění. Národní galerie, Praha (CZ)
Slovenský obraz a antiobraz. Jízdárna Pražského hradu, Praha (CZ)
Súčasné slovenské umenie. Galerie hl. města Prahy, Praha (CZ)
Videoexchange. Slovenský inštitút v Ríme, Rím (ITA)
Petites histories- regards projetés (Arts video). Espace Apollonia, Štrasburg (FR)
The Collection in Focus. Ludwig Museum, Budapešť (HU)
Slovak art for free – XLVIII. Biennale di Venezia, Slovenský pavilón, Benátky (ITA)
Aukcia súčasného výtvarného umenia Nadácia CSU a Sotheby´s, Bratislava (SK)

2007

Kalendáre pre J.Š. Ostravská galéria, Ostrava (CZ)
Nové akvizície. Slovenská národná galéria, Bratislava (SK)
All that cinema – Selected works from the Ludwig Museum, Ludwig Museum, Budapešť (HU)
Slovenská grafika XX. storočia. Galéria mesta Bratislavy, Bratislava (SK)

2006

Autopoesis. Slovenská národná galéria, Bratislava (SK)
Kultúrna mapa sveta – Irwin. Kunsthalle Belehrad, Belehrad (RU)

2005

Súčasná slovenská grafika. Štátna galéria v Banskej Bystrici, Banská Bystrica (SK)
Súčasné slovenské umenie. Ernst Múzeum, Budapešť (HU)
Sampler. Centrum súčasného umenia - Synagóga, Trnava (SK)
4th intern. Artist`s book exhibition. St. Stephen museum, Székesfehérvár (HU)

2004

Silueta. Art Factory, Praha (CZ)
Perfect tense. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky, Washington (USA)
Prerušený obraz. Galéria J. Koniarka, Trnava (SK)
Súčasné slovenské výtv. umenie. Medzinárodné centrum kultúry, Krakow (PL)
Personalities art and the world. Artpool, Budapešť (HU)

2003

Majstrovské diela. Slovenská národná galéria, Bratislava (SK)
PAL fiction. Gallery Art Factory, Praha (CZ)
Stála zbierka. Galéria mesta Bratislavy, Bratislava (SK)
Freedom and beauty. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky, Washington (USA)
Mam a Klam. Sorosovo centrum súčasného umenia, Bratislava (SK)

2002

Slovenská fotografia 1925-2000. Slovenská národná galéria, Bratislava (SK)
Česká a slovenská fotografia 80. a 90. rokov. Muzeum umění, Olomouc (CZ)

2001

Súčasné slovenské umenie. Museum moderner Kunst, Passau (DE)
Contemporary creative books. Atelier vis-a-vis, Marseille (FR)
Nové akvizicie. Slovenská národná galéria, Bratislava (SK)
Slovak contemporary art. Gallery Art Factory, Praha (CZ)
Neue Slovakische Kunst – Kunsthalle Exnergasse, Viedeň (AT)

2000

Aspekte und Positionen 50 Jahre Kunst aus Mitteleuropa. Ludwig Museum, Viedeň (AT)
After the Wall. Moderna Museet, Štokholm (SE)
Koniec sveta. Národní Galerie, Praha (CZ)
Changes of Order. Národní Galerie, Praha (CZ)
Po Malevičovi. Galéria umenia – CK Nábrežie, Nové Zámky (SK)
Praque Steamroller 2000. Galerie Václava Špály, Praha (CZ)
Permanent Collection. Národní Galerie, Praha (CZ)

1999

Vienna, Brno, Prague. Dům umění, Brno (CZ)
Slovenská súčasná fotografia. Ernst Museum, Budapešť (HU)
Installation Project. Artpool, Budapešť (HU)

1998

Admission of identity. City Museum, Sheffield (UK)
Slovak imaginative photo. Lux Centre, Londýn (UK)
Avantgarde Film and Video. European Academy Londýn (UK)

1997

Malamut. Kultúrny dom, Ostrava (CZ)
United Enemies. Galerie Jiří Švestka, Praha (CZ)
Akce – Performance. Fotogaléria, Cheb (CZ)
Transart Communication – Műcsarnok, Budapešť (HU)
Fluxus v Nemecku (performance). Dům umění, Brno (CZ)
A.K.T.- 1. Dům umění, Brno (CZ)
Rezonancie, GMB, Bratislava (SK)
Premostie. Nedokončený most, Štúrovo (SK)
Vertigo 2. Dom kultúry, Komárno (SK)
Medzi ženou a mužom. Považská galéria umenia, Žilina (SK)
Hommage á Kassák. Zichyho palác, Bratislava (SK)
Slovenská alternatívna grafika. Štátna galéria v Banskej Bystrici (SK)

1996

Hommage á Ray Johnoson. Múzeum moderného umenia rodiny Warholovcov , Medzilaborce (SK)
Interakcie. Galerie u bíleho jednorožce, Klatovy (CZ)
Vertigo. Dom kultúry, Komárno (SK)
Serpens. Synagóga na Palmoce, Praha (CZ)
Denkpause. Photogallery, Bern (CHE)
Hommagé á Marcel Duchamp. Budapest Galéria, Budapest (HU)
Epikurova záhrada. Slovenská národná galéria, Bratislava (SK)
Exteriér vs. Interiér. Cosmos továreň, Bratislava (SK)
Barla medzinárodný videojournal. Mestská synagóga, Nitra (SK)
Hi-tech umění. Dom umění, Brno (CZ)
Zpřítomnení. Kláštor, Dolní Kounice (CZ)
Maľba s plastelínou. Galerie Sýpka, Vlkov (CZ)
Medzi...performance meeting. Jezuitský kláštor, Skalica (SK)

1995

Sen o múzeu? Dom umenia, Bratislava (SK)
OSTranie. Bauhaus, Dessau (DE)
Interakcie. UXA Gallery, Novara (ITA)
Pars pro toto – SNG, Bratislava (SK)
Rysa w przestrzeni. Zacheta, Varšava (HU)
Vidio, vidím, ich sehe. Kunstmuseum, Thun (CHE)
Vidio, vidím, ich sehe. Dům umění, Brno (CZ)
Artpool´s Art Toor. Artpool Budapest (HU)
Artpool´s Art Toor. Quebec (CDN)
Malamut. Kultúrny dom, Ostrava, (CZ)
Fyzický / mentálny. Považská galéria umenia, Žilina (SK)
Contrapunto. Bassanese studio d´arte, Terst (ITA)

1994

1. Ročník sympózia umeleckých inštalácií. Augustínsky klášter, Štenberk (CZ)
Video, vidím, ich sehe. Považská galéria umenia, Žilina (SK)
Malamut, performance meeting. Galérie Fiducia, Ostrava (CZ)
Pet umetinika iz slovače. Happy Gallery, Zagreb (HR)
Der Riss im Raum. Gropius Bau, Berlín (DE)
Hommage a John Cage. Slovenský rozhlas, Bratislava (SK)
Fluxfest. Spoločnosť nekonvenčnej hudby, Bratislava (SK)

1993

1.poschodie. Umelecká beseda Slovenská, Bratislava (SK)
Zeitzeichen. Badischer Kunstverein, Karlsruhe (DE)
Slovenská kresba 1975-1992. Národní Galérie, Praha (CZ)
Elektráreň T. Tatranská galéria, Poprad (SK)
LETAK. Grazer Kunstverein, Graz (AUT)
Tajomstvo. Považská galéria umenia, Žilina (SK)
Close encounter. Galéria mesta Bratislavy, Bratislava (SK)
Súčasná slovenská grafika. Štátna galéria, Banská Bystrica (SK)
Hommge a Cavellini. Múzeum moderného umenia rodiny Warholovcov , Medzilaborce (SK)

1992

Sirup. Pasinger Fabrik, Mníchov (DE)
Artistamp. Artpool, Budapešť (HU)
Prešparty, Nový sen. Galerie hlavního města Prahy, Praha (CZ)
Bazén. Kúpalisko Žižkova ulica, Bratislava (SK)
Az idgen szép lesz. Bartók Galéria, BudapešŤ (HU)
Súčasná slovenská kresba a grafika. Kunsthalle, Norinberg (DE)
Zwischen Objekt und Installation. Museum am Ostwall, Dortmund (DE)
Barbakan. Štátna galéria v Banskej Bystrici, Banská Bystrica (SK)
Transart Communication. Kino Mier, Nové Zámky (SK)
Book-objects. St. Stephen Museum, Székesfehérvár (HU)
Šedá cihla. Galerie u Bílého jednorožce, Klatovy (CZ)
Lachersatz. Symposium, Sankt Lorenz (AUT)
Písmo v obraze. Galerie města Brno, Brno (CZ)
Laboratórium. Šarišská galéria, Prešov (SK)
Flux Flags. Artpool, Budapešť (HU)
Písmo v obraze. Galéria mesta Bratislava (SK)

1991

Festival nekonvenčnej hudby, SNEH. Kultúrny dom, Bratislava (SK)
Oscilácia. Galéria mesta, Komárno (SK)
Umění akce. Mánes, Praha (CZ)
Festival světla. Stalinov pomník, Praha (CZ)
Pocta knihe. UBS, Bratislava (SK)
Oszcilláció. Műcsarnok, Budapešť (HU)
Andy Warhol v kraji svojich rodičov. Múzeum moderného umenia rodiny Warholovcov , Medzilaborce (SK)
Prešparty. Nový sen. UBS, Bratislava (SK)

1990

Socha piešťanských parkov. Kúpeľný ostrov, Piešťany (SK)
Súčasné slovenské výtvarné umenie. Villa Merkel, Esslingen (DE)
Interpretácie. Galérie V. Špály, Praha (CZ)
Sen o múzeu. Považská galéria umenia, Žilina (SK)
Slovenské výtvarné umenie a hudba. Slovenská národná galéria, Bratislava (SK)
Festival intermediálnej tvorby. Kostol Klarisiek, Bratislava (SK)
Súčasné slovenské výtvarné umenie. Jezuitský kostol, Krems AUT)
Slovakisk Nutidkunst. Kunsthalle Charlottenborg, Kodaň (DK)
11 Slovenských umelcov. Budapešť Galéria, Budapešť (HU)
Medzipriestory / Interrooms. Konferenčná sála, Bardejov (SK)
Medzinárodni grafični bienale. Tivoli Park, Ljubljana (SLO)
90 autorov... Palác kultúry, Praha (CZ)

1989

Nový slovenský obraz. Československý rozhlas, Bratislava (SK)
Suterén. Konventná ul., Bratislava (SK)

1988

Prešparty. Múzeum v Prešove, Prešov (SK)
Festival alternatívneho umenia. Štúdio RT, Nové Zámky (SK)
…Igorovi Kalnému. Ústav aplikovanej kybernetiky, Bratislava (SK)
Malý a veľký tresk. Kultúrne stredisko II., Bratislava (SK)

1987

Pocta strednej Európe. MSPSOP , Bratislava (SK)
K.V.E.T. Ateliér Otisa Lauberta, Bratislava (SK)

1983

Farebná grafika. Slovenská národná galéria, Bratislava (SK)
Rajz-drawing. Kis Galéria, Pécs (HU)
Dotyky a spojenia. Športová hala na Pasienkoch, Bratislava (SK)

GREGOR, Richard: Třetí cesta Petra Rónaie. In: Prostor Zlín, 16, 2019, č. 2. s, 3-7

BESKID, Vladimír – TRNOVSKÁ, Katarína – VRBANOVÁ, Nina (Eds.): OBJEKTívne. Bratislava : Slovenské centrum vizuálnych umení, Kunsthalle Bratislava, 2019

BAJCUROVÁ, Katarína: Slovenské sochárstvo 1945-2015: socha a objekt. Bratislava : Slovenská národná galéria, Vydavateľstvo Slovart, Roman Fecik Gallery, 2017

VRBANOVÁ, Nina: Kontextuálne umenie. Bratislava : Galéria Cypriána Majerníka, 2014

GREGOR, Richard: KUNSTvHALE. [Kat. výst.] Bratislava : Roman Fecik Gallery, 2014

KASUYA, Akiko – IGUCHI,Toschino – MIYAZAKI, Atsushi – RUSINOVÁ, Zora: Central European Contemporary Art (Poland, Czech, Slovakia, Hungary). Tokyo : Sairyusha, 2014

TAJKOV, Peter: Fakulta umení, 15 rokov. Košice : Fakulta umení, Technickej univerzity v Košiciach, 2013

RÓNAI, Peter (ed.): Peter Rónai, Peter Rónai (monografia), FO ART, 2012

BESKID, Vladimír: Mixed Memory. [Kat. výst.] Trnava : Galéria Jána Koniarka v Trnave, 2007

RÓNAI, Peter: In Medias Res. Bratislava : FO ART, 2000

Peter Rónai

Text

Diela

Výstavy

Bibliografia